Akcia je cenný papier, ktorý predstavuje podiel na majetku spoločnosti. Investor – akcionár má právo podieľať sa na zisku spoločnosti (dividenda) a na riadení spoločnosti, tak ako určujú zákony danej krajiny a stanovy spoločnosti. Akcia môže byť v podobe listinného cenného papiera alebo zaknihovaného cenného papiera.
Alokácia aktív znamená, že investor cielene rozkladá svoje investície do rôznych typov aktív. Napríklad nástroje peňažného trhu, dlhopisy alebo akcie. Alokácia často býva do rôznych trhov, odvetví, ako aj mien. Optimalizácia rizika a investičnej stratégie sa dosahuje práve správnou alokáciou aktív.
majetok v správe fondu vo forme hotovosti alebo finančných aktív, ktorý klient zveril do starostlivosti správcovskej spoločnosti.
pojem označuje „správu aktív“ – zahŕňa spravovanie portfólia klienta inštitúciou finančných služieb, teda správcovskou spoločnosťou.
Správcovská spoločnosť je zodpovedná za správu investícií klientov, určuje, kam nasmerovať investované prostriedky, vytvára a spravuje podielové fondy s cieľom zhodnotenia aktív klienta pri minimalizácií rizík. Na základe vývoja finančných ukazovateľov rozhoduje o strategickom a taktickom zložení aktív podľa investičného profilu fondu, ktorými môžu byť akcie, dlhopisy, komodity či nehnuteľnosti.
Náplňou činnosti správcovskej spoločnosti je:
správca aktív – jednotlivec alebo inštitúcia zodpovedná za určenie toho, aké investície je potrebné urobiť alebo ktorým je lepšia sa vyhnúť.
Investičné stratégie zložené z viacerých cenných papierov sa testujú na historických dátach. Tieto testy pomáhajú určiť volatilitu (kolísanie) a očakávané výnosy portfólia do budúcnosti.
Medvedím trhom sa vo všeobecnosti označuje situácia na finančnom trhu, ktorá je charakterizovaná poklesom cien aktív a všeobecným pesimizmom investorov.
Aj keď sa konkrétne úrovne môžu líšiť od typu finančného inštrumentu, pri akciových indexoch platí, že pokles o 20 % z predchádzajúcich maximálnych hodnôt za dva mesiace sa považuje za medvedí trh.
Benchmark je štandardom, s ktorým sa porovnáva výkonnosť, volatilita alebo iné ukazovatele konkrétnych podielových fondov, ETF fondov, alebo aj celé investičné stratégie zložené z viacerých cenných papierov. Benchmarkom je najčastejšie index (S&P, MSCI, NASDAQ, a pod.
Beta meria relatívnu mieru volatility alebo systematického rizika portfólia voči benchmarku. Beta na úrovni 1 znamená, že kopíruje vývoj benchmarku. Ak má beta hodnotu 2, tak je dvojnásobne volatilnejšia (dynamická) ako benchmark. Naopak beta s hodnotou 0,65 znamená, že portfólio je o 35 % menej volatilné ako benchmark.
Spoločnosti označené ako Blue Chip sú všeobecne známe a uznávané na kapitálovom trhu. Tieto spoločnosti majú tendenciu patriť medzi najväčšie a najstabilnejšie v rámci trhu. Ich akcie sú vysoko likvidné a volatilita býva vo všeobecnosti nižšia.
Býčím trhom sa označuje situácia na finančnom trhu, keď cena vybranej skupiny aktív rastie a očakáva sa ďalší rast. Býčí trh sa väčšinou spája s akciovým trhom, avšak často sa využíva aj v súvislosti s dlhopismi a komoditami.
Vo všeobecnosti platí, že ak sa trh nenachádza vo väčšom poklese ako 20 % (medvedí trh), tak sa označuje ako býčí.
Ide o obchodné miesto, kde sa v stanovenom čase obchoduje s finančnými nástrojmi (napríklad akcie alebo dlhopisy) podľa pravidiel, ktoré určila príslušná burza.
Medzi najznámejšie akciové burzy patri americká NYSE (New York Stock Exchange), NASDAQ a AMEX. V Európe sú to XETRA (Nemecko), LSE (Veľká Británia) a Euronext (Belgicko, Francúzsko a Holandsko).
Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa zákona o cenných papieroch (566/2001 Z. z.). Najmä ide o oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám.
Centrálna banka je inštitúcia, ktorá manažuje menovú politiku krajiny, peňažnú zásobu a úrokovú mieru. Centrálne banky vykonávajú dohľad nad finančným trhom. V kontraste s komerčnými bankami majú monopol na monetárnu bázu v krajine a majú možnosť tlačenia domácej meny.
ECB (Európska centrálna banka) je centrálnou bankou 19 európskych krajín, ktoré adoptovali euro ako svoju menu. Hlavnou úlohou ECB je cenová stabilita v eurozóne a zachovanie kúpnej sily eurosystému. Každá krajina eurozóny má aj národnú banku, ktorá je súčasťou eurosystému. Guvernér každej členskej krajiny je reprezentovaný v rade guvernérov (monetárnej rade), na ktorej čele je prezident.
Medzi defenzívne akcie patria tie, ktoré zvyknú vyplácať pravidelnú dividendu a majú stabilné príjmy nezávisle od ekonomického cyklu. Dôvodom je to, že po ich výrobkoch alebo službách je konštantný dopyt. Preto počas rôznych fáz hospodárskeho cyklu dokážu generovať relatívne stabilný príjem. Volatilita tejto skupiny akcií je väčšinou nižšia a investori uprednostňujú tento typ investícií, ak predpokladajú negatívny vývoj na akciovom trhu.
Ide o finančný inštrument, ktorého cena sa odvíja od podkladového aktíva alebo skupiny aktív (akcia, dlhopis alebo mena). Finančné deriváty sú vždy na základe zmluvy medzi dvoma a viacerými stranami (klientom a obchodníkom). Základné druhy finančných derivátov sú forwardy, futures, swapy, opcie, warranty a CFD.
Diverzifikácia je technikou v rámci risk manažmentu, keď sa investor snaží znížiť riziko v portfóliu tak, že investuje do rôznych typov aktív. Rôzne typy aktív majú rôzne riziká a práve preto je diverzifikácia kľúčovým nástrojom na rozloženie rizika v rámci portfólia.
Dividenda je distribúcia časti čistého zisku spoločnosti, o ktorej rozhodlo predstavenstvo a bola schválená valnou hromadou. Dividendy sa môžu vyplácať formou hotovosti, akcií, obligácií alebo majetku. Dividenda sa môže vyplácať v rôznych intervaloch, napríklad ročne, polročne a kvartálne.
Dividenda sa môže vyplácať pravidelne alebo mimoriadne. Spoločnosti obchodované na akciovom trhu, ktoré vyplácajú pravidelnú dividendu, sa považujú za takzvané dividendové akcie.
Je miera citlivosti ceny dlhopisu na zmenu úrokovej miery. Durácia vyjadruje priemernú lehotu splatnosti portfólia, ktorý investuje do dlhových cenných papierov alebo do peňažného trhu. Ak sa napríklad durácia portfólia rovná 2, znamená to, že v prípade nárastu úrokovej miery o 1 % zaznamená cena dlhopisu pokles o 2%.
Emitentom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá vydala cenný papier s cieľom získania finančných zdrojov.
Zisk na akciu (earnings per share) je pomerový ukazovateľ čistého zisku spoločnosti rozrátaného na akciu. Tento ukazovateľ sa používa pri oceňovaní spoločnosti a patrí k najviac používaným premenným v rámci fundamentálnej analýzy.
Environmentálna, sociálna a podniková kontrola sú tri faktory merajúce vhodnosť a etický rozmer investičnej stratégie spoločnosti. Tieto kritériá by mali pomôcť nájsť a vybrať vhodné nástroje pre portfólio.
Burzovo obchodované fondy (ETF), ktoré kopírujú vývoj indexov, komodít, dlhopisov, alebo košík vybraných aktív. Na rozdiel od podielových fondov sa ETF obchodujú na akciovej burze ako kmeňové akcie. Ich výhodou býva nákladová a daňová efektívnosť.
EURIBOR je priemerná medzibanková sadzba, za ktorú sú euro termínové vklady ponúkané jednou bankou inej banke. Tieto pôžičky môžu mať rôznu maturitu, napríklad týždennú, mesačnú, 3-mesačnú, 9-mesačnú a 12-mesačnú.
3-mesačný EURIBOR je dôležitým benchmarkom, pretože ho využívajú viaceré finančné produkty denominované v eurách, ako napríklad hypotéky, bežné účty a deriváty. EURIBOR má v eurozóne podobnú úlohu ako Libor v USA a vo Veľkej Británii.
Ide o výraz používaný predovšetkým v súvislosti s akciovým trhom. Je to dátum, keď už investor nemá nárok na dividendu. Čiže ak by investor nakúpil akciu v rámci dňa, keď je ex-dividend, alebo potom, nebude mať nárok na dividendu.
Federálny rezervný systém je centrálnou bankou v USA. Tá pozostáva z dvanástich federálnych rezervných bánk, ktorých prezidenti sú vo výbore pre operácie na voľnom trhu (FOMC).
Výbor pre operácie na voľnom trhu určuje úrokovú mieru, peňažnú zásobu a manažuje bilanciu centrálnej banky, čiže môže nakupovať alebo predávať rôzne cenné papiere (napríklad vládne dlhopisy).
Finančná páka je vyjadrením pomeru medzi celkovými aktívami voči vlastnému majetku. Obchodovanie na finančnú páku sa často využíva na finančnom trhu a predovšetkým v súvislosti s finančnými derivátmi. Finančné nástroje, ktoré využívajú finančnú páku, sa považujú za rizikovejšie ako tie, kde obchodník disponuje len s vlastným majetkom.
Fundamentálna analýza je metóda oceňovania aktív, pomocou ktorej sa určuje vnútorná hodnota akcií. Analyzujú sa ekonomické, finančné, kvalitatívne a kvantitatívne faktory.
Analytici využívajúci túto metódu sa snažia analyzovať makroekonomické (ekonomika, situácia v sektore) a mikroekonomické faktory (manažment spoločnosti a finančná situácia). Cieľom analýzy je zistiť hodnotu akcie a porovnať ju s aktuálnou cenou na trhu. Z analýzy by malo vyplynúť, či je akcia nadhodnotená alebo podhodnotená voči trhu.
Futures je finančný kontrakt o kúpe alebo predaji finančného inštrumentu alebo komodity za vopred dohodnutých podmienok. Nakupujúci a predávajúci sa dohodnú na čase predaja, dodávke a cene. Futures kontrakty sú deriváty obchodovateľné cez burzu a ich podmienky sú štandardizované, využíva sa pri nich finančná páka a môžu sa používať na hedžing.
Zaistenie (hedging) sa využíva na zníženie trhového rizika, ktoré plynie z významných výkyvov na finančnom trhu. Bežne sa na hedžing využívajú finančné deriváty, ako sú futures, opcie alebo CDS.
Pri portfóliách sa často zaisťuje menové riziko. Portfólio môže mať nakúpené aktíva, ktoré sú denominované v rôznych menách. Portfólio manažéri zaisťujú menové riziko, aby nemuseli čeliť nižším výnosom v prípade výraznejšieho pohybu na FX. Alebo nakúpia inštrument, ktorý je už zahedžovaný.
Je to odporúčaný čas investovania, alebo aj minimálny čas, ktorú by mal investor dodržať pre vybranú investičnú stratégiu.
Vo všeobecnosti platí, že rizikovejšie investičné stratégie majú dlhší investičný horizont. Ak klient nedodrží investičný horizont, vystavuje sa vyššiemu riziku, že jeho investícia nedosiahne zhodnotenie a môže byť v strate.
Prvá verejná ponuka akcií spoločnosti (IPO) je vtedy, ak korporácia rozhodne získať kapitál tým, že ponúkne svoje akcie na kapitálovom trhu.
Spoločnosti hľadajú spôsoby, ako získať kapitál, vo všeobecnosti ho môžu získať úverom, vydaním dlhopisov alebo vstupom na akciový trh. Pokiaľ sa spoločnosť rozhodla pre poslednú možnosť, najčastejšou formou je práve IPO.
ISIN (International Securities Identification Number) je medzinárodné označenie cenného papiera. Ide o dvanásťmiestny alfanumerický kód, ktorým sa označuje krajina emitenta a špecifikácia cenného papiera. ISIN prideľuje napríklad centrálny depozitár.
Kapitálový trh je súčasťou finančného trhu, tiež sa označuje ako trh dlhodobých peňazí. Ide o mechanizmus a súbor inštitúcií, na ktorom sa stretávajú ponuka a dopyt po strednodobom alebo dlhodobom peňažnom kapitále (nástroje so splatnosťou dlhšou ako jeden rok alebo bez termínu splatnosti).
Nástroje kapitálového trhu sú dlhopisy, podielové listy, hypotekárne záložné listy a akcie.
Dokument s kľúčovými informáciami obsahuje informácie o finančnom nástroji alebo investičnom produkte. Neslúži na marketingové účely a uvádzajú sa v ňom informácie, ktoré vyžaduje zákon s cieľom pomôcť pochopiť riziká, náklady, povahu, straty a výnosy súvisiace s finančným nástrojom alebo investičným produktom.
Dokument Kľúčové informácie pre investorov patrí k základnej dokumentácii každého štandardného podielového fondu (KIID upravuje UCITS IV). Každý investor by mal mať k dispozícii KIID pred vstupom do zmluvného vzťahu.
Dokument Kľúčové informácie pre investorov opisuje investičnú politiku fondu, ciele, rizikový profil fondu, poplatky, minulú výkonnosť a praktické informácie. Rozsah by mal byť na dve strany A4.
Korelácia je cenová závislosť medzi dvoma alebo viacerými aktívami (alebo medzi jedným inštrumentom a benchmarkom). Hodnoty korelácie sú od –1 do 1, pričom hodnota 1 znamená absolútnu koreláciu, čiže vývoj ceny dvoch meraných aktív je zhodný, hodnota 0 znamená, že neexistuje žiadne cenová závislosť, a hodnota –1 znamená, že aktíva majú opačný vývoj ceny.
Korelácia aktív sa sleduje v portfóliách kvôli diverzifikácii. Portfólio manažéri vyhľadávajú aktíva s negatívnou koreláciou, ak chcú diverzifikovať riziko v rámci portfólia.
Krátka pozícia (short selling) je špekulácia o poklese finančného nástroja. V prípade cenných papierov investor predáva napríklad akciu, ktorú nevlastní a ktorá je požičaná od iného investora. Pri spätnom nákupe (covering) predávajúci investor vráti cenný papier. Investor predávajúci nakrátko bude mať zisk, pokiaľ cena aktíva klesne. Naopak, ak cena vzrastie, je stratový. Predaj nakrátko nebýva časovo ohraničený a obchodník môže v prípade výrazného nárastu stratiť viacej, ako investoval.
Riziko neplnenia záväzkov zo strany emitenta. Fondy môžu mať rôzny prístup ku kreditnému riziku, ktorý sa hodnotí podľa ratingu cenného papiera. Vo všeobecnosti platí, že dlhopis alebo iný dlhový cenný papier s vyšším výnosom je rizikovejší (emitent platí rizikovú prémiu).
London Interbank Offered Rate je priemerná medzibanková úroková sadzba vypočítaná každý deň o 11.30. Táto fixná sadzba sa tvorí medzi 12 bankami a vyjadruje úrok, za ktorý sú si ochotné navzájom požičať.
Likvidita opisuje, do akej miery dokáže byť aktívum, finančný nástroj predaný alebo nakúpený bez toho, aby výraznejšie ovplyvnil cenu na trhu.
Dlhou pozíciou sa označuje špekulácia o raste ceny finančného nástroja.
Menové riziko je riziko zmeny hodnoty aktíva vyjadrenej v EUR, v dôsledku zmeny výmenného kurzu EUR voči inej mene, v ktorej je toto aktívum denominované. Hodnota aktíva denominovaného v inej mene ako EUR, vyjadrená v EUR rastie, pokiaľ kurz tejto meny posilňuje voči kurzu EUR. Naopak hodnota aktíva denominovaného v inej mene ako EUR, vyjadrená v EUR klesá, pokiaľ kurz tejto meny oslabuje voči kurzu EUR. Miera menového rizika závisí najmä od aktuálneho podielu majetku v portfóliu investovaného v inej mene ako EUR.
Menové zaistenie (FX hedging) sa využíva na zníženie menového rizika. Fond zaistí nakúpené aktíva denominované v inej mene voči menovým výkyvom.
Momentum meria rýchlosť zmeny ceny alebo objemu cenného papiera. Pri technickej analýze sa momentum považuje za oscilátor a slúži na identifikáciu sily trendu.
Cena uvedená pri emisii cenného papiera (pri akciách je to cena pri IPO a pri podielovom liste je to cena pri upisovacom období). Táto cena sa môže líšiť od aktuálnej trhovej ceny.
Opcia je právo kúpiť v stanovenom okamihu podkladový nástroj za vopred stanovenú cenu. Opcie ako finančný nástroj sa zaraďujú do derivátov.
Predávajúci opcie sa nazýva aj vypisovateľ opcie; kupujúci opcie aj držiteľ/majiteľ opcie.
Držiteľ opcie má právo na kúpu alebo predaj, toto právo má možnosť využiť alebo nevyužiť, to znamená, že má právo voľby. Vypisovateľ opcie však má naopak povinnosť držiteľovi podkladový nástroj predať alebo kúpiť, ak sa držiteľ opcie rozhodne, že svoju opciu využije.
Operačné riziko súvisí s chybami v rámci administrácie portfólií spôsobených obchodníkom s cennými papiermi alebo externými obchodnými partnermi.
Je decentralizovaný trh, ktorý nemá konkrétnu fyzickú lokáciu. Keďže ide o neregulovaný trh, jednotlivé obchody a ich podmienky sú dohodnuté priamo medzi participantmi. Na tomto trhu sa primárne obchodujú FX, deriváty, dlhopisy a štruktúrované investičné produkty. Medzi OTC patrí aj OTC Bulletin Board a Pink Sheet, kde sa obchodujú aj akcie.
Pomer trhovej ceny v účtovnej hodnote na akciu (P/B ratio) je tiež známy ako Price to Equity. Podobne ako P/E sa používa pri oceňovaní spoločnosti.
Pomerový ukazovateľ trhovej ceny voči čistému zisku spoločnosti na akciu. Používa sa pri oceňovaní spoločnosti. P/E patrí k relatívnym modelom ohodnocovania, investor alebo obchodník zvyčajne porovnáva viacero spoločností, ktoré sú v rámci odvetvia alebo sektora.
Pákový efekt vzniká tým, že pri obchodovaní investor využíva požičané prostriedky. Investor tak môže investovať niekoľkonásobne viacej, avšak za odplatu strane, ktorá mu prostriedky požičala. Výnosy alebo straty z obchodu znáša iba investor. Obchodovanie na páku sa používa pri mnohých derivátoch (napr. opcie a futures) a je vysoko rizikové.
Krátkodobý dlhový cenný papier vydávaný prevažne štátom na pokrytie prechodného nedostatku peňažných prostriedkov.
Portfólio je súborom všetkých finančných nástrojov, ako sú dlhopisy, akcie, komodity, nástroje peňažného trhu, podielové listy držané investorom. Môže však obsahovať aj aktíva ako nehnuteľnosti, cenné predmety a alternatívne investície.
Portfólio býva spravované priamo investorom samotným, alebo profesionálom (fyzická alebo právnická osoba), ktorý sa o investície stará. Investičné portfólio je vytvárané na základe investičnej stratégie s konkrétnym cieľom a na základe rizikovej averzie investora. Jeden investor môže mať niekoľko portfólií s rôznymi stratégiami a cieľmi.
Toto riziko predstavuje najmä riziko zmeny daňového systému alebo právnych predpisov v príslušných krajinách, v ktorých pôsobia emitenti finančných nástrojov, ktoré sa nachádzajú v portfóliu.
Primárny trh je súčasťou kapitálového trhu, na ktorom sa vydávajú nové cenné papiere vydané korporáciami, vládami alebo iným subjektmi.
Súkromné spoločnosti a vlády predávajú cenné papiere (napr. akcie alebo dlhopisy) na primárnom trhu, aby financovali svoje aktivity. Primárny trh obhospodarujú predovšetkým investičné banky, ktoré stanovujú cenové pásmo a dohliadajú na predaj investorom. Po tom, čo je predaj dokončený, ďalšie obchodovanie pokračuje na sekundárnom trhu, kde sa odohráva väčšina obchodov (burza).
Mena, v ktorej investor meria výnos svojej investície. Referenčnú menu stanoví investor spravidla podľa toho, v akej mene plánuje svoju investíciu spotrebovať. Pre väčšinu slovenských investorov je referenčnou menou euro.
Možnosť pre podielnika v prípade niektorých portfólií dostávať výnosy v podobe vyplatených finančných prostriedkov, alebo ich môže reinvestovať a tak využívať efekt zloženého úročenia.
Pomer rizika a zisku sa používa mnohými investormi. Porovnáva očakávaný výnos investície s rizikom straty v prípade neočakávaného vývoju na trhu. Pomer risk/reward sa mení podľa investičnej stratégie, niektorí investori uvádzajú ideálny pomer 1 : 3.
Investície sú vždy spojené s rizikom a vo všeobecnosti platí, že čím väčší je očakávaný výnos, s vyšším rizikom musí investor rátať.
Riziko likvidity znamená riziko, že v prípade mimoriadnych situácií na trhu alebo zníženia kreditnej bonity emitenta nebude možné určitý finančný nástroj investovať, predať, speňažiť alebo uzatvoriť prostredníctvom iného obchodu za ich trhovú cenu na základe podnetu správcovskej spoločnosti bez dodatočných nákladov a za dostatočne krátky čas.
Riziko protistrany súvisí so situáciami, ktoré nastanú, keď vyrovnanie obchodu neprebehne podľa predpokladov z dôvodu, že protistrana nezaplatí alebo nedodá finančné nástroje, alebo ich nedodá v dohodnutej časovej lehote.
Riziko trhovej medzery je riziko straty vyplývajúce z toho, že v špecifickom veľmi krátkom období nie je možné uskutočniť obchody s finančnými nástrojmi.
Medzi rozvinuté trhy patria krajiny s relatívne vysokou úrovňou ekonomického rastu a bezpečnosťou. Spoločné kritériá, na základe ktorých sa hodnotí úroveň rozvoja krajiny, sú HDP per capita, úroveň industrializácie, životná úroveň, právny systém a technologická vyspelosť. Medzi tieto krajiny napríklad patria USA, Kanada, Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Japonsko.
Krajiny, ktoré patria do tejto kategórie, prechádzajú socioekonomickými zmenami, ktoré by ich mali zaradiť medzi rozvinuté krajiny. EM ekonomiky reformujú svoj finančný systém tak, aby kapitálový trh spĺňal regulatórne požiadavky, ako aj poskytoval dostatočnú likviditu pre investorov (na úrovni USA, Japonska alebo Európy). Tieto ekonomiky majú niekedy aj veľký ekonomický a ľudský potenciál.
Zoznam ekonomík v tejto kategórii: Brazília, Chile, Čína, Kolumbia, Maďarsko, Indonézia, Malajzia, Mexiko, Peru, Filipíny, Poľsko, Rusko, Južná Afrika, Thajsko a Turecko. Niektoré organizácie, ako napríklad MSCI a S&P, sem zaraďujú aj Českú republiku, Egypt, UAE, Katar, Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajinu a Venezuelu.
Keď sa s akciami alebo obligáciami znovu obchoduje alebo sa znovu predávajú, hovorí sa, že sa predávajú na sekundárnom trhu. Na tomto trhu prebieha väčšina transakcií s cennými papiermi.
Špekulácia o poklese ceny daného finančného nástroja. Predaj finančného nástroja (napr. komodity), skôr ako ho investor vlastní. Investor si akciu požičia, pričom sa zaviaže, že akciu neskôr vráti bežným nákupom. Pokiaľ je cena pri tomto nákupe nižšia, ako bola pri prvotnom predaji, investor zrealizuje zisk.
Rozpätie medzi predajnou a nákupnou cenou.
Spread vyjadruje aj rozdiel výnosov medzi dlhopisom s rizikom defaultu a bezrizikovým dlhopisom s rovnakou maturitou. V eurozóne sa za bezrizikové dlhopisy považujú napríklad nemecké bundy.
Ide o syntetický indikátor rizika a výnosu. Indikátor sa používa na klasifikáciu investičných fondov alebo portfólií podľa ich rizikovosti a je kalkulovaný na základe európskej legislatívy. SRRI je dôležitou časťou dokumentu Kľúčové informácie pre investorov (KID) a investorovi poskytuje úroveň historickej volatility fondu, ktorá môže byť od 1 do 7.
Nízke SRRI znamená, že fluktuácia ceny je nižšia, a teda aj potenciálna strata investora. Naopak vyššie SRRI znamená vyššie riziko straty, ale aj výnosu.
Derivátová operácia, ktorá je založená na výmene jednej devízy za druhú na určité obdobie. Funguje ako termínovaný obchod, ktorého cieľ je dosiahnutie zisku z pohybu kurzu medzi devízami. Swapy môžu byť aj úrokové.
Technická analýza je zameraná na identifikovanie obchodných príležitostí pomocou analýzy trendov, štatistík obchodnej aktivity, alebo pohybu cien a vývoja objemu. Zatiaľ čo fundamentálna analýza sa pokúša nájsť hodnotu, technická analýza sa zameriava na pohyb ceny.
Ukazovateľ vyjadrujúci celkové náklady spojené so správou a prevádzkou podielového fondu/ETF. Tieto náklady zahŕňajú najmä odplatu za správu, depozitára a ďalšie poplatky, ako sú poplatky banke, depozitárovi, regulovanému trhu, audítorovi. Podiel celkových nákladov ETF pripadajúcich na celkové aktíva ETF vyjadruje percentuálna miera TER.
Trhová kapitalizácia vyjadruje celkovú hodnotu akcií spoločnosti. Ide o súčin aktuálnej trhovej ceny a celkového počtu akcií spoločnosti. Na základe trhovej kapitalizácie zaraďujeme spoločnosti do small caps (do 2 mld. USD), mid caps (2 – 10 mld. USD), large caps (10 – 100 mld. USD) a mega caps (100+ mld. USD).
Trhové riziko súvisí s globálnym vývojom na finančných trhoch, ktoré majú bezprostredný vplyv na hodnoty jednotlivých druhov aktív v portfóliu. Jednou z konkrétnych foriem trhového rizika je úrokové riziko, ktoré spočíva v tom, že úrokové sadzby sa v dôsledku zmien v ekonomických podmienkach na trhoch v čase menia. V prípade nárastu úrokových sadzieb na finančnom trhu hodnota dlhových finančných nástrojov v portfóliu obvykle klesá. Naopak, v prípade poklesu úrokových sadzieb na finančnom trhu hodnota dlhových finančných nástrojov v portfóliu obvykle rastie. Okrem úrokového rizika vplýva na vývoj dlhového finančného nástroja aj kreditné riziko. Predstavuje riziko straty vyplývajúce z toho, že dlžník zlyhá pri plnení svojich záväzkov v dohodnutých podmienkach, a jeho výška závisí od individuálneho vývoja ekonomickej situácie jeho príslušného emitenta. Úrokové a kreditné riziko v portfóliu sa riadi prostredníctvom durácie portfólia, priemernej splatnosti portfólia, ako aj obmedzením rizikovejších druhov aktív prostredníctvom investičných limitov.
Úrokové riziko znamená riziko straty vyplývajúce zo zmien trhových úrokových sadzieb. Tie môžu mať vplyv predovšetkým na dlhopisovú zložku portfólií.
Súčasť trhu s cennými papiermi, na ktorom sa obchodujú verejne obchodovateľné cenné papiere, t. j. cenné papiere, ktoré majú povolený prístup na tento trh podľa zvláštnych pravidiel.
Kolísavosť alebo volatilita opisuje interval zmien ceny. Je priemernou odchýlkou priemerného výnosu. Vypočíta sa ako smerodajná odchýlka mesačných výkonností.
Volatilita = systematické riziko (β) + nesystematické riziko (α)
Nezahŕňa v sebe celé riziko. Extrémne hodnoty nie sú započítané, t. j. nezahŕňa najvyšší výnos ani najnižší výnos. Výsledky sa menia v závislosti od časovej periódy, priemerný výnos nie je konštantný. Volatilita jednotlivých tried aktív, resp. portfólia je viac-menej stabilná.
Predstavuje očakávaný výnos dlhopisu alebo portfólia, za predpokladu, že bude držaný až do splatnosti a kupóny budú reinvestované pri nezmenenej úrokovej miere.
Predstavuje grafické znázornenie výnosov do lehoty splatnosti pevne úročených cenných papierov (napr. dlhopis). Na vodorovnej osi je lehota splatnosti od jednodenných vkladov „overnight“ cez niekoľkomesačné termínové vklady až po dlhodobé obligácie. Za normálnych okolností je výnosová krivka rastúca, t. j. úrokové výnosy z krátkodobých nástrojov (vkladov) sú menšie ako výnosy dlhodobých nástrojov (dlhopisov). Inverzný (klesajúci) sklon výnosovej krivky signalizuje, že trh očakáva pokles sadzieb. Pri zostavovaní výnosovej krivky je vždy potrebné vziať do úvahy odlišný daňový režim rôznych nástrojov a ich rating.
YTD (year-to-date) predstavuje výkonnosť finančného nástroja od začiatku roka do dnešného dátumu.
YTM (yield to maturity) predstavuje výnos do splatnosti dlhového cenného papiera.
Základná úroková sadzba je úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Od tejto sadzby sa odvíjajú všetky úrokové sadzby úverov a vkladov pre klientov.